Vlkolínec

vlkolinecNachádza sa v pohorí Veľká Fatra, v nadmorskej výške 718 m.n.m., pod vrchom Sidorovo len kúsok od Apartmánov Hrabovo. Vlkolínec je trvalo obývaná obec, v súčasnosti s 29 obyvateľmi v 18 domoch z celkového počtu 55 domov. V roku 1993 bol zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako unikátny krajinno-sídelno-architektonický komplex,kde akoby zastal čas a ktorý ponúka možnosť uvidieť tradičné horské osídlenie a tradičný spôsob života na Slovensku v horských podmienkach.
Pre návštevníkov Vlkolínca sú poskytované nasledovné služby: prehliadka expozície bývania v múzeu Roľnícky dom,informačné centrum Vlkolínec, predaj suvenírov.V obci je predajňa s občerstvením a ubytovacou kapacitou počas celého roku. Na požiadanie si môžete dohodnúť prehliadku kostola Navštívenia Panny Márie vo Vlkolínci, alebo si môžete prezrieť stálu hasičskú expozíciu.

Mesto Ružomberok

21Ružomberok centrum dolného Liptova, leží na sútoku Váhu a Revúcej v západnej časti Liptovskej kotliny na rozhraní významných slovenských pohorí – Veľkej Fatry, Chočských vrchov a Nízkych Tatier. Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1233, mestské výsady Ružomberku udelil z poverenia Magistra rytiera Donča, zvolenského župana, ostrihomský arcibiskup Tomáš v roku 1318. V roku 1340 kráľ Karol Róbert výsady mestu potvrdil a rozšíril.

Liptovské múzeum

MuzeumNachádza sa tu stála expozícia fotografií, exponátov a artefaktov z regiónu Liptova. Okrem stálej expozície sa tu konajú rôzne výstavy umeleckých diel a fotografií (Fotofórum, Strom). Verejnosti sú prístupné stále expozície prírody, archeológie, histórie, etnografie, papiernictva na Slovensku a expozícia o živote a diele Andreja Hlinku. Všetky sú umiestnené v hlavnej budove múzea.

Múzeum liptovskej dediny Pribylina

PribilinaJe súčasťou Liptovského múzea v Ružomberku.Ide o stavby zo zátopovej oblasti vodného diela Liptovská Mara a z niektorých obcí horného a dolného Liptova. Nachádza sa tu 11 drevených domov, hospodárske objekty, kováčska vyhňa a dve pôsobivé murované stavby – kópia ranogotického kostola z Liptovskej Mary a goticko-renesančný kostol z Parížoviec. V súčasnosti je pre návštevníkov sprístupnených väčšina zariadených objektov. V múzeu Liptovskej dediny sa organizujú aj príležitostné kultúrno-zábavné podujatia, pri­bližujúce zvyky a spôsob života v regióne Liptov.

Hrad Likava

LikavaZrúcaniny Likavského hradu stoja na jednom zo skalnatých štítov Chočských vrchov na pravom brehu Váhu. Mal strážiť priechod cez Váh pri Ružomberku a významnú cestu z Považia na Oravu a do Poľska. Dal ho vybudovať pravdepodobne zvolenský župan magister Donč. Hrad je čiastočne konzervovaný a pre verejnosť prístupný počas letnej sezóny. Na hrade je expozícia v Huňadyho veži, ktorá pozostáva z panelov s bohatým ilustračným materiálom a sprievodným textom, ktorého relatívne veľký rozsah má za cieľ uspokojiť náročnejších návštevníkov, vyhľadávajúcich čo možno najviac informácií o histórii hradu. Fotografická dokumentácia hradu za obdobie posledných troch desaťročí, reprodukcie dobových rytín, drevorytov, kresieb a malieb, kreslená dokumentácia archeologických nálezov a stavebných prvkov a detailov , fotografie trojrozmerných exponátov získaných archeologickým výskumom hradu alebo pochádzajúcich z historických zbierok Liptovského múzea plasticky sprítomňujú dobu, ľudí a život Likavského hradu v priebehu štyroch storočí jeho existencie.

Oravský hrad

oravsky-zamokZachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou Oravský Podzámok vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.
Oravský hrad, kedysi sídlo Oravskej župy, vznikol v 13.-tom storočí na mieste staršieho osídlenia pochádzajúceho asi z rozhrania letopočtov. Prvá písomná historická zmienka pochádza z roku 1267, kedy bol kráľovským majetkom. Postupne menil majiteľov. O dnešný vzhľad sa postarali Thurzovci, ktorých stavebná obnova hrad zaradila medzi významné stavby renesančného obdobia.V roku 1800 hrad vyhorel a bol veľmi poškodený.Čoskoro však bolo postarané o jeho konzerváciu a obnovu,pričom Pálffyovci sa pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu.Posledná a najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila až v rokoch 1953 – 1968.Interiér budov sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Najzachovalejší je interiér kaplnky so zariadením z roku 1752.