Veľká Fatra

OLYMPUS DIGITAL CAMERANárodný park Veľká Fatra sa nachádza na území Liptova, Oravy, Turca a Horehronia, roku 1973 bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v roku 2002 bol Nariadením vlády SR prekategorizovaný na národný park. Má rozlohu 40 371 ha a ochranné pásmo 26 132 ha. Na východe Veľkú Fatru ohraničujú Nízke Tatry, Liptovská kotlina a Chočské vrchy, na severe Oravská vrchovina a Malá Fatra, na západe Turčianska kotlina, na juhu Kremnické vrchy a Starohorské vrchy. Jej najvyšší vrch je Ostredok.

Výlet na Čebrať

cebrat-vyhlad
Nádherný vyhliadkový vrch priamo nad mestom Ružomberok. Má dva vrcholy – Predný Čebrať (945 m n.m.) a Čebrať (1054 m n.m.). Známejším a hojne navštevovaným je Predný Čebrať, ktorý má z väčšej časti obnažený vrchol a je z neho nádherný výhľad na západ, juh aj východ. Mesto Ružomberok máte ako na dlani.Turistický chodník na Predný Čebrať, ktorý nesie meno nestora slovenskej turistiky a ružomberského činovníka Zdenka Hochmutha začína na jeho upätí na Silbigerovej ulici v blízkosti Kuskovej vily. Výstup na vrchol Predného Čebraťa trvá približne 1 hodinu a 40 minút a vo vrchnej tretine je niekoľko pekných vyhliadkových bodov.

Výlet na Vlkolínec

vlkolinecKomplex našich apartmánových domov je ideálnym miestom na výlety a túry do Veľkej Fatry.Priamo z Hrabova sa môžete na turistike Malinô Brdo dostať hneď niekoľkými spôsobmi. Určite najjednoduchším je nechať sa odviesť kabínkovou lanovkou. Je to určite krásny zážitok, ale pokiaľ predsa len holdujete viac pohybu, odporúčame pešiu túru.V letnom období sa dá na výstup využiť aj zjazdová trať vedúca západnou stranou. Rovnako týmto smerom, ale v lesnom prostredí, sa môžete na turistike Malinô Brdo dostať aj cez chatkovú oblasť Šimúnovo. Obe trasy vychádzajú popod Májekovu chatu do centra lyžiarskeho strediska Skipark Ružomberok. Odtiaľ je to na vrch Malina Brda (1209 m n.m.) zhruba 40 minút stúpania kolmo na vrstevnice až ku vrcholovej stanici sedačkovej lanovky. Výhľad z tohto miesta pozná určite veľmi dobre každý lyžiar. Stojí to zato aj v lete!

Výlet na Malinô Brdo

Vlkolínske lúkyNa Malinô Brdo je možné sa vydať z Hrabova aj smerom východným. Po krátkom úseku popri rekreačných chatách vás cesta privedie na Kalváriu, odkiaľ máte mesto Ružomberok (centrum, juh a východ) ako na dlani. Prechádzka na Kalváriu je nenáročná a odporúčame ju každému. Od apartmánov to trvá asi 10 minút. Na tomto mieste sa patrí pripomenúť, že sa jedná o jedinú kalváriu na Liptove, ktorá má 14 zastavení a na konci je kostolík. Na Kalvárii sa môžete rozhodnúť, či budete pokračovať po asfaltovej ceste, alebo sa vydáte na turistike Malino Brdo po lesnom chodníčku. Cesta trvá približne 1 hodinu. Keď sa už dostanete na turistike Malinô Brdo, bolo by hriechom nenavštíviť perlu slovenskej histórie – osadu Vlkolínec, zapísanú do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Cesta od údolnej stanice sedačkovej lanovky trvá približne 40 minút.

Nízke Tatry

Nízke-TatryPohorie Nízke Tatry sa tiahne v dĺžke 80 km smerom zo západu na východ medzi malebnými údoliami Váhu a Hrona. Hlavný hrebeň dosahuje tromi vrholmi výšku vyše 2000 m. Najvyššie vrcholy Ďumbier (2043 m), (2024 m), Dereše (2004 m), Chabenec (1955 m) a Kráľova hoľa (1948 m) sú jedinečnými výhľadňami na pohoria a údolia Slovenska.

Chočské vrchy

Choc_0006Nevysoké pohorie na severe Liptova, ktoré ponúka bohaté možnosti na turistiku a skrýva nádherné doliny. Jeho dominantou je do diaľky sa týčiaci Veľký Choč. Pohorie sa vyznačuje vysokou lesnatosťou a pestrosťou fauny a flóry.Zachovali sa aj praveké boriny a lesy charakteru pralesa. Zachovali sa tu pozostatky pravekého jaskynného človeka, keltského a slovanského osídlenia, ruiny stredovekých hradov i tradičná architektúra. Odporúčame navštíviť Prosiecku a Kvačiansku dolinu a pre zdatnejších výstup na Veľký Choč, z ktorého je pri dobrej viditeľnosti nádherný výhľad na celé severné Slovensko a časť Poľska.

Výlet na Choč

ChočVeľký Choč patrí do skupiny Chočské vrchy, ktoré sú typické tým, že nevytvárajú hrebeň, ale jednotlivé masívy. Z geologického hľadiska sú to vlastne kopy vápenca a tomu zodpovedá aj flóra, ktorá sa tam nachádza. Veľký Choč je v tomto pohorí dominantným vrcholom, veď prevyšuje ostatné vrchy minimálne o 400 až 600 výškových metrov. Jeho výška 1611 m n.m. a hôľny charakter jeho vrcholu ho stavajú do polohy jedného z najvyhľadávanejších vyhliadkových vrchov na Slovensku. Výstup na Veľký Choč patrí k náročnejším turistickým počinom, ale odmena v prípade priaznivého počasia je naozaj “sladká”! Na Veľký Choč vedie niekoľko turistických chodníkov. Azda najrýchlejšou je trasa z Valaskej Dubovej. Je síce náročná, ale približne za 2 hodiny sa vám naskytne výnimočný pohľad. Na ceste späť odporúčame zo Strednej poľany pokračovať po červenej značke cez Likavský hrad späť do Ružomberka.

Prosiecka a Kvačianska dolina

Prosiecka-dolinaChočské vrchy sú pohorím, ktoré v sebe ukrýva azda 2 najkrajšie doliny kaňonovitého charakteru na Slovensku – Prosiecku a Kvačiansku dolinu. Prosiecka dolina pretína vápencové Chočské vrchy od severu na juh. Vyúsťuje v blízkosti podhorskej dedinky Prosiek a začína na horských lúkách Svoradu. Na dĺžke 3,5 km je tu sústredené veľké množstvo prírodných krás: vysoké skalné steny, veže neobvyklých tvarov, zaujímavá horská fauna a flóra, vodopády a bohaté druhy lesných porastov. Patrí medzi najnavštevovanejšie doliny Slovenska. Je vyhlásená za Národnú prírodnú rezerváciu a vedie ňou náučný chodník z Prosieka cez Svorad, Veľké Borové a kaňon Borovianky do Kvačianskej doliny.

Kvačianska dolinaKvačianska dolina spolu s Prosieckou dolinou tvorí dvojicu krásnych a veľmi navštevovaných dolín v masíve Chočských vrchov. Svahy doliny sú okrem brál a skalných stien pokryté lesmi, ktoré pre svoju nedostupnosť neboli nikdy intenzívnejšie hospodársky využívané. Pre svoju zachovalosť a jedinečnosť bola aj Kvačianska dolina vyhlásená roku 1967 za Národnú prírodnú rezerváciu. Miesto OBLAZY je známe vďaka mlynom. Zo sútoku troch potokov vzniká rieka Kvačianka, ktorá tu má dostatočný prietok vody. Zachované sú dva z pôvodných troch mlynov.

Západné Tatry

západné tatryPrekrásne pohorie na západ od Vysokých Tatier. Oravská časť Západných Tatier sa nazýva Roháče a turista tu nájde všetko – mohutné skalnaté vrcholy, ostré bralá, hlboké lesy, vodopády alebo plesá, malebné doliny kontra vysoké štíty. Na hrebeňovú túru možno nastúpiť z ktorejkoľvek doliny: Suchá, Jalovecká, Bobrovecká, Žiarska, Jamnícka, či Račkova alebo miest a obcí Zuberec, Suchá Hora, Žiar alebo Pribylina.